Ďurekové stránky

Jednou z dominánt hlavného mesta Slovenska a národnou kultúrnou pamiatkou je Bratislavský hrad. Začiatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej. Najstaršie pomenovanie hradu je známe z roku 907. Neskôr bol súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. V 10. storočí, keď sa územie mesta začlenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, začali na hradnom kopci stavať nový kamenný obranný hrad. Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storočí za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť s hradbami na miestach pôvodného veľkomoravského valu. Štvorkrídlový pôdorys z 15. storočia si hrad zachoval do dnešných dní. V každom z Ďalších storočí bol hrad prestavaný . V r. 1672-74 bolo rozšírené pôvodné opevnenie. Najväčší význam mal za panovanie Márie Terézie. V r. 1761-66 premenili pevnosť na reprezentačné kráľovské sídlo. Za panovanie Jozefa II. Bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, určeného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval aj Anton Bernolák, ktorý položil základy prvej spisovnej slovenčiny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne. 28. mája 1811 nepozornosťou posádky požiar zničil hradný palác i mnohé objekty v jeho okolí. Hrad postupne spustol. Až v roku 1953 sa začala jeho veľkolepá obnova v tereziánskej podobe. Od r. 1962 sa postupne sprístupnili na hrade reprezentačné miestnosti SNR, historické expozície Slovenského národného múzea a Hudobná sieň. V reprezentačných priestoroch hradu boli podpísané významné historické dokumenty, vyhlásili tu zákon o Československej federácii.