Ďurekové stránky

História vynálezu vrtuľníka je dlhá a vzrušujúca ako samotné dejiny ľudstva. Prvé pramene siahajú do konca 15. storočia, keď taliansky génius Leonardo da Vinci, zrejme inšpirovaný čínskymi šarkanmi a hračkou - vzdušnou vrtuľkou, navrhol svoju vzdušnú vrtuľu, o ktorej napísal v jednom spise:

,,…Vonkajšia hrana nech je zo železného drôtu hrúbky povrazu vzdialená od stredu osem lakťov. Som presvedčený, že ak je tento prístroj vytvorený v podobe skrutky, dobre zhotovený zo škrobeného plátna a rýchle sa ním otáča, skrutka si vytvorí vo vzduchu maticu a vznesie sa.”

Lenže Leonardov objav zostal nevyužitý až do konca 19. storočia… Dovtedy len francúzsky matematik Peucton opísal roku 1768 prístroj zvaný pterophore, ktorý mal dve vrtule - nosnú a hnaciu - a obe sa pohybovali ručne. Až v druhej polovici minulého storočia sa objavili prvé malé prototypy vrtuľníkov. Darmo by sme hľadali v lexikónoch či v encyklopédiách techniky zmienku o našom rodákovi Jánovi Bahýľovi (Bahily), ktorý svojimi experimentmi najmenej o štyri roky predbehol prvých priekopníkov motorových vrtuľníkov skutočnej veľkosti - francúzskych konštruktérov L. Bréqueta a J. Cornua.

Kto bol Ján Bahýľ? Zo skromných lakonických - zväčša maďarských - prameňov vieme, že sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine a po skončení základnej školy v rodisku študoval na chýrnej Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä precíznosťou v technickom kreslení. V štúdiu pokračoval na vojenskej technickej akadémii vo Viedni a po jej absolvovaní pôsobil ako staviteľ v rakúsko-uhorskej armáde. Súčasne konštruoval rozmanité mechanizmy a prístroje v oblasti vojenskej techniky a získal sedemnásť patentov, napríklad na parný tank, zariadenie na spájanie vagónov, vodné okružné a ručné čerpadlo a pod., ale najmä patent č. 3098 na balón so vzdušnou turbínou. Zaujímali ho najmä lietajúce stroje, ktorých prvé krkolomné lety udivovali v tých časoch verejnosť.

Keď ako vojenský staviteľ budoval opevnenia a objekty v Ľvove, Charkove, Petrohrade, Trebeniku (Trebenje) roku 1894 mu patentovali vynález horizontálnej vrtule. O rok nato bratislavské noviny Pressburger Zeitung uverejnili senzačnú správu o Bahýľovom prvom pokuse o vzlet. Prítomná vojenská komisia konštatovala, že vrtuľník sa vzniesol do výšky 50 cm… Roku 1897, keď už bol konštruktérom v Marschallovej továrni na výrobu kočov v Bratislave, s novým výkonnejším typom vrtuľníka preletel už vzdialenosť približne 1500 m vo výške 3-4 metre. Tento pokus vraj zaprotokolovala aj medzinárodná vzduchoplavebná spoločnosť.

Bahýľov vrtuľník mal tvar zovretého “V” a bol skonštruovaný z kovových rúrok, pohyboval sa na štyroch kolesách, bol dlhý 6,5 metra a mal hmotnosť 50 kg. Poháňal ho motor Antoinette a každá z vrtúľ bola pripevnená na remeňovom kotúči.

Zaujímavosťou je, že Bahyľ spolu s majiteľom továrne A. Marschallom zostrojili v roku 1895 - 1897 aj prvý automobil s benzínovým motorom na Slovensku. A keďže vo vtedajšej monarchii nemal kto ďalší vývoj Bahyľovho vrtuľníka financovať, k slovu sa dostali ďalší priekopníci, najmä v techniky vyspelom zahraničí. A osud vynálezu nášho rodáka stihol osud vynálezcu malého národa: zabudlo sa naň… Zomrel v ústraní v Bratislave 13. marca 1916, v čase prvej svetovej vojny. Ešte bez vrtuľníkov…