Ďurekové stránky

Dnes už každý človek vie, čo je to padák a na čo sa používa. Málokto však vie, že jeho vynálezcom bol Slovák Štefan Banič, ktorý sa narodil v roku 1871 v Smoleniciach, neďaleko Trnavy. Pochádzal z chudobnej rodiny a ako dospelý musel si ísť hľadať prácu za more do Ameriky. Zamestnal sa v uhoľných baniach, neskôr sa usadil v meste Greenville, štát Pensylvánia, USA.

Keď sa raz vracal domov z práce, uvidel horiace lietadlo rútiace sa k zemi. S hrôzou si uvedomil, že pilot nemal možnosť zachrániť si život. Táto tragédia naňho tak hlboko zapôsobila, že začal rozmýšľať o tom, ako týmto odvážnym mužom na lietajúcich strojoch zachrániť život, keď im stroj vypovie poslušnosť. Riešenie ho napadlo, keď silný vietor a dážď uchytili jeho dáždnik.

Nezávisle na svojich predchodcoch zostrojil jednoduchý padák, ktorý sa podobal dáždniku, uchytenému okolo drieku pilota. Pri zoskoku ho mal prúd vzduchu otvoriť a spomaliť jeho pristátie na zemi. Najskôr svoj model vyskúšal s upútanými vrecami naplnenými pieskom, ktoré zhodil pred prizerajúcim sa davom z mrakodrapu. Neskôr ho predviedol aj sám, a nielen zoskokom z mrakodrapu, ale aj z lietadla. Tento jeho vynález bol schválený a patentovaný v Spojených štátoch amerických v r. 1912. Konštrukciu tohoto typu padáka používala i armáda USA. Továrenská výroba padákov sa rozvinula po 1. svetovej vojne. Vývoj sa zameral na spoľahlivosť otvárania, zlepšovanie stability počas letu, na väčšiu manévrovaciu schopnosť a na zníženie dynamického nárazu pri doskoku.

Smutný bol koniec vynálezcu Štefana Baniča. Napriek významnému vynálezu, ktorý zachránil tisíckam ľudí životy, vrátil sa do vlasti taký chudobný, ako z nej odišiel. Žiaľ, i dnes jeho meno ťažko nájdeme vo svetových encyklopédiách zaoberajúcich sa rôznymi technickými vynálezmi. Možno je to tým, že pochádzal z malého a pre svetové veľmoci nezaujímavého národa žijúceho medzi Dunajom a Tatrami.