Ďurekové stránky

Babička mala syna a dve dcéry. Žila so svojou služkou Betkou, ďaleko od svojich detí. Raz dodala že jej muž dostal miesto v Čechách preto prosila babičku, aby prišla ku ním bývať. Babička sa ťažko lúčila s celou dedinou. Ale k Terezke odišla. Vnučka ju veľmi očakávala a tešila sa na ňu. Babička žila na starom bydle s dcérou a vnučkami. Obľúbila si ju najmä Barunka. Babička svoje vnúčatá vychovala správne a dávala im rôzne príklady. I tu pomáhala ľudom v zlom trápení a chcela každého poučiť svojou radou. Do rozprávania o svojej babičke Nemcová rozpráva aj príbeh Hortenzininej netere kňažnej a mladého maliara, ktorým ku šťastiu dopomohla babička. Zaujímavý príbeh v tomto diele je príbeh o Viktorke, mladom, krásnom dievčati, ktoré sa zaľúbilo do čierneho vojaka. Vojaci z dediny odišli a Viktorka v noci ušla do hôr. Onedlho sa jej narodilo dieťa, ktoré utopila. Babičku si veľmi obľúbila aj kňažná. Pozívala ju do svojho zámku, kde sa s ňou rozprávala. Nemcová svoju babičku opísala až do konca života. Kniha sa končí pohrebom babičky. Kňažná sa na tento príbeh pozerala a zašepkávala. "Šťastná to žena".