Ďurekové stránky

U medveďa sa chystali k večeri, keď prišla veľká búrka, keď búrka trošku utíchla prišiel ku ním mladý šuhaj. Prosil ich či by u nich nemohol prenocovať. Rozprával im ako zablúdil. Prijali ho a pozvali ho na večeru. Rozprávali sa s ním a šuhaj im povedal, že sa volá Bohuš Sokol a že býva v Prahe. Mladému šuhajovi Bohušovi sa veľmi zapáčila Katuška, gazdová vnučka, mladé šestnásťročné dievča. Bohuš prenocoval u gazdu a zostal aj na druhý deň, lebo bolo svätého Jána. Cez deň šli pozrieť k bačovi. Bohuš cestou namaľoval pár obrázkov z okolia a tiež jeden z Katušky. Keď ich večer ukázal gazdovi veľmi sa mu páčili. Bohuš mu ich teda nechal. Po večeri išli všetci páliť svätého Jána. Na kopci bolo už plno mládencov a dievčat. Mládenci zapálili ohne a dievčatá spolu s nimi ich preskakovali. Keď ohne dohoreli, Mládež aj so staršími mužmi a ženami sa pobrali domov. Cestou si spievali piesne. Na druhý deň sa chystal Bohuš domov do Prahy. Rozlúčil sa so všetkými, ale Katušky nebolo nikde. Išiel ju hľadať. Bohuš ju našiel sedieť v sade pod jabloňou na lavičke a plakala. Prišiel k nej a opýtal sa jej že prečo tak plače. Ona mu povedala, že ho ma veľmi rada a že on ide preč a už ho viac neuvidí. Bohuš jej povedal, že aj on ju má rád a hneď jej nastokol na prst snubný prsteň. Povedal že sa o rok vráti. Katuška to povedala otcovi, že sa k ním Bohuš vráti. Uplynulo už pol roka. Katuške už doma hovorili, že už nepríde, on je bohatý a že ona chudobná. Bola z toho veľmi nešťastná, chodila veľmi smutná.

Až raz, ako uplynul rok Bohuš prišiel k ním znovu, ale už nie ako zablúdený pocestný, ale ako mladý zať. Domov do Prahy si so sebou zobral aj mladú ženu Katušku.