Ďurekové stránky

Hl. postavy: Maxim, Daphne du Maurier, Rebeka
Idea: ľudská závisť

Spisovateľka v tomto diele spomína na to, ako chodila s jednou dámou do spoločnosti. Tá dáma sa robila, že pozná každého, každému sa prihovorila. Tak to bolo raz, keď sa tá dáma v jej spoločnosti posadila pri vchode do fotelky a zavolala k sebe Maxima. Vtedy sa to začalo. Maxim jej poslal lístok s ospravedlnením za poobedie. Potom ju pozýval na obedy do reštaurácie. Niekedy ju šiel povoziť autom. Raz prišiel do izby tej dámy a povedal, že odchádza s jej priateľkou preč. Dáma sa čudovala, opovážlivo pozrela na ňu a povedala jej chladivo, zbohom. Autom ju viezol do krásneho Manderley. Spomína, akú mala trému, keď tam prišla, na to, ako povýšenecky ju prijalo služobnícstvo. Najmä tá čierna Tarvensonová, ktorá nosila čierne odevy odvtedy, ako zomrela Rebeka. Smrť Rebeky bola vlastne záhadou. Hovorila, že sa utopila na plachetnici. Často chodila ďaleko od Manderley do domku pri rieke. Smrť Rebeky bola celkom inakšia. Zbil ju Maxim, lebo ju nemohol zniesť. Často chodila s mužmi do toho domca. Tam ju Maxim zabil, položil do loďky, prebil diery a potopil. Loď sa našla pri skúmaní nejakej lode, kde Rebeku objavil potápač. Bolo z toho vyšetrovanie, no pre Maxima sa to všetko dobre skončilo. Cestou domov z Londýna bol Maxim pokojný. Keď už prichádzali k Manderley, zazreli obrovskú žiaru. Ona vykríkla: “Maxim, preboha, Maxim!” Manderley už nejestvujú. Manderley zhoreli, pričinením pani Danversovej.