Ďurekové stránky

diela: Prútené kreslá, Farská republika, Rozhovory bez konca (Kohútik v agónii,           Ešte s vami pobudnúť), Panna zázračnica, Démon súhlasu, trilógia: Písačky,           Sám proti noci, Listy do večnosti

Obsah:
Príbeh o láske a ľudskej sympatii rozpráva Bartojomej Slzička. Rozpráva ho na podnikovom zájazde, aby získal nových členov Spoločnosti milovníkov dobrej knihy. Bartolomej Slzička - Slováčik v Paríži, tesne po mníchovskom zapredaní a rozporcovaní republiky.

Ubytoval sa v rodinnom penzióne s medzinárodnou spoločnosťou. Penzión sa mu nepáčil, najmä jeho izba a nebol by ani ostal, keby na schodoch nezazrel mladú dámu. Hneď mu bola sympatická, a tak zostal. Večer ho domáci postavili pred tri dámy prítomné v penzionáte. Jednu si mal vybrať a ostatní mali podľa jeho voľby zistiť, odkiaľ pochádza. Všetky boli veľmi pekné. Bartolomej si vybral Danielu - dámu, pre ktorú zostal v penzionáte.

Od toho večera boli takmer stále spolu. Daniela mu ukázala Paríž a pomohla mu vybaviť niektoré nevyhnutnosti spojené s pobytom. Koncom týždňa si Daniela zbalila veci a bez vysvetlenia odišla. Nik nevedel kam. Bartolomej sa túlal po uliciach a zašiel i do divadla. Bolo mu smutno. V divadle spoznal v jednej herečke Danielu. Nebol si ale istý.

Ďalej Bartolomej rozpráva o svojom stretnutí s krajanmi vo Francúzsku: "Veru tak. Nevedel som, ale už viem: na svete sú krajania. Medzi nimi sa mi za ničím necnelo." "Človeku stačí chvíľu zostať v cudzine, aby sa v ňom krajanstvo prebudilo..."

Okolo Bartolomeja sa odvíja i iný príbeh. Začína mať opletačky s políciou pre letáky, ktoré prekladal. Úradom sa stal podozrivým, a tak sa už v duchu lúčil s Danielou, s Parížom. Je možné, že bude musieť odísť. Preto si už začal od Daniely odvykať. Ale nie veľmi sa mu to darilo. Jeho vzťah k Daniele bol neobyčajný. Nebola to láska, ale bolo to viac ako sympatie: "Daniela, povedzte, prečo som rád, prečo mi je tak dobre, že ste, že vôbec ste na svete." "Myslieť na kohosi - to je všetko, Daniela. Iného potešenia na svete niet."

Dni ubiehali, blížili sa Vianoce. Domáci páni, ako i všetci návštevníci mali, ako vždy, opustiť penzionát. Daniela odišla medzi prvými - k tete. Bartolomej si všimol, že za stenou jeho izby býva nejaká mladá žena. Kým tu bola Daniela, všímal si len ju. Teraz sa začal o to zaujímať a zistil, že tam býva Daniela. Celý čas tam bývala a mlčala. To budú Vianoce! Večer sa rozhodli stráviť spolu, i s Danielinou priateľkou. Boli to pekné Vianoce. Láska nie je očarením dvoch vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať.