Rozbor hospodárskej situácie 2004
Slovenská republika prešla v roku 1999 zmenami v administratívnom usporiadaní regionálnej politiky a došlo tak k jej transparentnejšiemu a flexibilnejšiemu inštitucionálnemu zabezpečeniu. Zároveň sa nachádza v zriedkavej situácii, keď súčasne s budovaním a upevňovaním štátu vstúpila do integračných procesov. Vstup do EÚ však nie je len záležitosťou našej zahraničnej politiky, ale dotýka sa celej slovenskej spoločnosti a javí sa ako jediný reálny variant zabezpečujúci jej všestranný a udržateľný rozvoj spolu s najvyspelejšími krajinami v podmienkach globalizácie ekonomiky a spoločnosti. Máme pred sebou úlohy, ktorým Slovensko musí venovať mimoriadnu pozornosť z hľadiska zabezpečenia hlavného cieľa štátnej politiky regionálneho rozvoja - zamedziť ďalšiemu hospodárskemu poklesu regiónov, zabezpečiť ich vyrovnaný ekonomický rozvoj a zmierniť značné rozdiely v sociálnych a ekonomických podmienkach medzi jednotlivými regiónmi. Jedným zo základných nástrojov pre naplnenie takýchto cieľov je Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Makroekonomika
Celkovo možno konštatovať, že v roku 1999 sa vytvorili základné makroekonomické predpoklady pre zdravý (primeraný a rovnovážny) hospodársky rast. Dosiahnutie tohto rastu je :
na jednej strane podporené dosiahnutým stupňom ekonomickej rovnováhy a perspektívou dynamiky pokračovania zahraničného dopytu daného predpokladaným vývojom svetového hospodárstva a ekonomiky EÚ
na druhej strane sťažené vysokou nezamestnanosťou, deficitnosťou verejných financií a štrukturálnymi problémami podnikovej sféry.
Zmenšujúce sa, no stále pretrvávajúce pasívne saldo zahraničného obchodu je dané predovšetkým nízkou úrovňou pokroku v oblasti mikroekonomickej adaptácie vo väčšine výrobných kapacít Slovenska. Zaznamenané vylepšovanie parametrov zahraničného obchodu sa týka predovšetkým úzkej skupiny veľkých podnikov, tvoriacich prevažnú časť slovenského exportu, pričom ich výkonnosť je spojená najmä s pôsobením zahraničného kapitálu.
Čiastočná dynamizácia priamych zahraničných investícií od roku 1998 je dôsledkom zlepšenia globálnych podmienok pre ich prílev, daných zlepšenou koordináciou medzi nástrojmi hospodárskej politiky a legislatívou, ako aj celkovou stabilizáciou politicko - ekonomického vývoja Slovenska. No napriek týmto pozitívnym tendenciám je pozícia Slovenska z hľadiska prílevu zahraničného kapitálu v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa krajinami jedna z najnepriaznivejších.
Pre hospodá
renie štátnej správy je charakteristická trvalá schodkovitosť. Medzi najzávažnejšie dôsledky takéhoto vývoja patria predovšetkým:
Cenový vývoj v ekonomike Slovenska možno v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa krajinami označiť dlhodobo za priaznivý. Prudký nárast spotrebiteľských cien v roku 1999 je daný predovšetkým úpravami v oblasti regulovaných cien, nepriamych daní a znovuzavedenia dovoznej prirážky, súvisiacimi so stabilizačnými opatreniami hospodárskej politiky vlády SR. Tento nárast bol doprevádzaný poklesom úrokových mier, ktorého príčinou bolo predovš
etkým zníženie pnutia na peňažnom trhu (deficitnosť ŠR, opatrnosť bánk pri poskytovaní úverov, nízka likvidita bankovej a podnikateľskej sféry). Devalvácia slovenskej koruny v roku 1999 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím bola predovšetkým dôsledkom prechodu na plávajúci kurz v druhej polovici roku 1998.
Tendencie rastu miery inflácie boli čiastočne redukované dôchodkovou obmedzenosťou na trh vstupujúcich subjektov.
Zásadným problémom vývoja v oblasti nezamestnanosti je silná nerovnováha medzi dopytom a ponukou práce, ktorá je determinovaná najmä vysokým podielom šedej ekonomiky na zamestnanosti, vysokou mierou rigidity a nízkou mierou adaptability pracovnej sily v podmienkach dlhotrvajúcich problémov podnikovej sféry.
Zásadnými riešením dlhotrvajúcich problémov transformujúcej sa ekonomiky Slovenska patrí:
- mikroekonomická adaptácia
- a rozvoj ľudských zdrojov
Bez dostatočne koncepčného, flexibilného a účinného riešenia týchto dvoch okruhov nie je možný zásadný pokrok v žiadnej oblasti socio-ekonomického vývoja Slovenska.
Mikroekonomika
Silné stránky
postupne sa vylepšujúca spätná väzba medzi hospodárskou praxou a tvorbou hospodárskej legislatívy
pokles daňovej zaťaženosti právnických osôb, postupná normalizácia na finančnom trhu a vylepšovanie parametrov bankového sektora
vylepšenie podmienok pre prílev zahraničného kapitálu do SR
pokrok v reštrukturalizácii
a nárast konkurenčnej schopnosti vývozu v strojárskom, elektrotechnickom a elektronickom priemysle
zvyšovanie exportnej výkonnosti pri raste podielu trhov EÚ na zahranično-obchodnom obrate SR
noveli
zovaná legislatíva urýchľujúca a skvalitňujúca priebeh konkurzného procesu
prijatie zákona o verejnom obstarávaní, ktorý umožňuje vo vzťahu k rozvoju menej rozvinutých regiónov použiť klauzulu o regulácii a podpore podnikateľských aktivít práve v týchto
menej rozvinutých oblastiach
nastupujúci trend globalizácie zo strany zahraničných obchodných reťazcov vyvíjajúcich tlak v smere zvyšovania konkurencieschopnosti domácich subjektov
Slabé stránky
pretrvávajúca deformácia štruktúry priemyselnej výroby a pretrvávajúce nadbytočné neefektívne výrobné kapacity znižujúce efektívnosť a výkonnosť podnikovej sféry
nízky objem priamych zahraničných investícií
nie dostatočne fungujúci komplexný alokačný systém (kapitálový trh, kolektívne investovanie, bankové subjekty)
slabá disciplína v platobných vzťahoch
neprehľadné a čiastočne funkčné vlastnícke vzťahy, dané najmä doterajším priebehom privatizácie
vysoká finančná zaťaženosť podnikateľských subjektov
podkapitalizácia, nízka ziskovosť a zadĺženosť podnikov- pomalý priebeh štrukturálnych zmien
nižšia úroveň kvality výrobného a riadiaceho procesu v priemysle než sú nároky investorov a nedostatočná úroveň podnikateľskej etiky
zhoršujúca sa dôchodková situácia obyvateľstva
prehlbujúci sa útlm výrob zameraných hlavne na domáci trh
nedostatočný rozvoj dostupných a bezpečných informačných technológií pre MSP
rast exportnej výkonnosti je spojený s pokračovaním koncentrácie exportnej výkonnosti do úzkeho okruhu silných exportérov
nárast vývozu tovarov priemyselnej výroby, ktorých konkurencieschopnosť je daná najmä nižšou cenou
veľké disparity medzi regiónmi v základných socio-ekonomických para-metroch
veľké regionálne disparity z hľadiska prílevu equity kapitálu (majetkový kapitál + reinvestovaný zisk), prílev equity kapitálu
neexistencia ucelenej koncepcie a know-how v oblasti služieb a ich vysoká miera rozdrobenosti
nedoriešenie otázky podprahového obstarávania v rámci nového zákona o verejnom obstarávaní
nízka dostupnosť mäkkých úverov a dlhodobých úverových zdrojov
nedostatočne vybudovaná technická infraštruktúra
nedoriešené majetkové vzťahy k pozemkom
neefektívne využívanie prírodných zdrojov s dôrazom na neobnovitelné zdroje
Použitá literatúra:
www.ministerstvohospodarstva.sk
www.ministerstvovystavby.sk
Referáty
