Ďurekové stránky

Keď sa v roku 1693 usadil Metej Kornel Hell v Banskej Štiavnici, mal štyridsať rokov. Pochádzal pravdepodobne z Moravy, bol dvakrát ženatý, podľa niektorých prameňov dokonca štyrikrát… Nemožno sa teda ani veľmi čudovať, že mal 23 detí… Dvaja chlapci z nich: Jozef a Maximilián - sa napokon preslávili v šírom svete. Ale aj ich otec bol ako “mohutný plodný strom…” Tak ho charakterizoval Jozef Horák v životopisnom románe Strieborné hlbiny. Matej Kornel najprv pôsobil v Štiavnici pri odvodňovaní baní, neskôr bol zamestnancom banskej komory. Do análov slovenského rudného baníctva sa zapísal ako hlavný strojmajster v štiavnických baniach.

Tajch slúži i dnes

Jeho celoživotným dielom bola veľkorysá vodohospodárska stavba údolných priehrad, ktorá pozostávala zo 60 kilometrov dlhých zberných jarkov a 16 prírodných nádrží, zvaných tajch. Tak vznikol na tedajšie časy unikátny zberný systém úžitkovej vody na celoročný pohon banských čerpacích zariadení. Vďaka tomu sa po potlačení Rákociho povstania zachránili štiavnické bane pred zatopením. Roku 1718 postavil nad šachtou Karol čerpacie zariadenie, v ktorom sa kombinovala vodná energia so zvieracou silou v zdokonalených gápľoch, ktoré ťahal dobytok. Historici ho dnes označujú za najvýkonnejšie v 18. storočí. Jazerá ako Počúvadlo, Kolpašské, Hodrušovské, Rychňavské, Klinger a ďalšie tajchy, nám slúžia dodnes na rekreáciu… V otcovom priekopníckom diele pokračoval jeho syn Jozef Karol, ktorý sa narodil 16.5.1713. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho, známeho zememerača a kartografa. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou a vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické “ohňové” (parné) stroje Issaca Pottera. Už dvadsaťpäť ročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov.. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii.

Hellove stroje

Zo vzdušných čerpacích strojov (1749-1753), z ktorých prvé dva postavili v Bani Leopold, čoskoro už pracovalo osem Hellových strojov, niektoré vyše 50 rokov… Ich ďalekosiahly prínos spočíva najmä v tom, že Hell po prvý raz použil na ich pohon nový prvok. - stlačený vzduch. Jeho myšlienka ožila v 19. Storočí v americkej Arizone, kde spodné vody zatopili dve veľké bane. Nasadili tam Hellové čerpadlá, ktoré za pol roka baňu vysušili. V Pensylvánií ich zase s úspechom použili na čerpanie ropy z veľkej hĺbky…

Portrét J.K.Hella sa nezachoval!!!