Ďurekové stránky

Francúzska revolúcia narobila veľa škody. Boh však neodtiahol ruku od národa, ktorý si premnohými zločinmi a rúhaniami zvolával na seba jeho hnev. Prišla nová Jar a do kolísky sedliackeho domu v Dardilly vložila matka dieťa. Po dvoch dievčatách a jednom chlapcovi Boh daroval 8. mája 1786 Matúšovi Vianneyovi syna, ktorý mal znova rozžať v celej krajine svetlo. Jeho meno bolo Ján a pretože ho nábožná matka ešte pred narodením zasvätila Panne Márii - nebeskej Matke, dostal pri krste aj druhé meno - Mária.

Keď mal Ján tri roky, vypukla francúzska revolúcia, keď bolo mnoho kňazov zabitých, uväznených a ďalšie tisíce museli utiecť do zahraničia. K prvému sv. prijímaniu pristúpil, keď mal trinásť rokov a to pri sv. omši, ktorú tajne slúžil istý prenasledovaný kňaz. Dospievajúci Ján zacítil túžbu stať sa kňazom. Napriek veľkým ťažkostiam a slabému nadaniu začal študovať. Do veľkého seminára vstúpil v Lyone. Štúdium bolo ťažké, všetko sa vyučovalo latinsky, a hoci bol usilovný, latinčina mu nešla. V štúdiu mohol pokračovať len vďaka svojej zbožnosti. Svoj cieľ dosiahol 13. augusta 1815. Bol vysvätený za kňaza, keď mal 29 rokov. V roku 1918 sa dostal do nábožensky zanedbanej francúzskej obce Ars. Svoju pastoráciu začal pred bohostánkom - dlho do noci a zavčasu ráno sa modlieval, žil v krajnej biede, málo jedával a spával iba tri hodiny denne. A takýto spôsob života nenechal ľudí z Arsu a neskôr aj z okolia ľahostajných.

Jeho modlitba pred oltárom priviedla tisícky ľudí k modlitbe, k oltáru, k zamysleniu nad vlastným životom a k pokániu.

Spovedával niekedy až 16 hodín denne. Tu bral do svojho srdca trápenie, bolesť utrpenie tisícov, ktoré od neho odchádzali v pokoji a svoj pokoj vkladali do jeho duše. Svätý Ján Mária Vianney v živote často trpel, veľa ľudí mu krivdilo nevinne, no on toto prijímal so slovami: “Ako sa mám brániť proti krížu, ktorý Boh kladie na moje plecia? Nie, nebránim sa, požehnávam kríž. V kríži je pokoj. Všetka naša bieda pochádza z toho, že nemilujeme kríž.” Svätý kňaz úplne zmenil celý Ars.

Neúnavne sa venoval ľudom až do 29. júla 1859. V ten večer sa vracal zo spovedelnice na faru s vysokou horúčkou. Na druhý deň ho kajúcnici márne čakali v kostole. On poprosil svojho kaplána o sviatosti zomierajúcim a vo veľkom pokoji sa pripravoval na odchod do večnosti. Zomrel 4. augusta 1859 a pochovaný je vo farskom kostole v Arse. Svätý kňaz J. M. Vianney bol vyhlásený za nebeského ochrancu všetkých kňazov.

“Svätý Ján Mária Vianney, oroduj za nás!”