Ďurekové stránky

Osemnásteho mája 1920 sa v rodine podporučíka Karola Wojtylu narodil druhý syn. Meno dostal po otcovi. Detstvo prežil neďaleko Krakova na úpätí Beskýd. Ako všetci chlapci hrával futbal, brázdil po horách , pravidelne chodil do kostola. Radosť bezstarostného detstva sa skončila, keď mal deväť rokov. Zomrela mu matka.

O štyri roky postihla rodinu ďalšia tragédia. Brat Edmund sotva doštudoval medicínu, nakazil sa od pacientky šarlachom a zomrel. Celý svoj ďalší život bude potom táto žena na výročie jeho smrti zapaľovať sviečky v jednom z krakovských kostolov.

Jasná hlava, nezvyčajné schopnosti a vynikajúca pamäť boli devízami Karola Wojtylu už na gymnáziu. Chlapec poznal naspamäť celé dielo milovaného básnika Adama Mickiewicza, často diskutoval s učiteľmi o tom, čo čítal, nad čím rozmýšľal. Už v piatej triede gymnázia čítal Kanta, Hegla, Schopenhauera. Na všetko si našiel čas. A futbal - to bola jeho láska. Najčastejšie stál v bránke. Rád sa lyžoval. Písal básne a hral ochotnícke divadlo. Bol hlboko veriacim a aktívne sa zúčastňoval na živote miestnej farnosti. Jednako sa po skončení gymnázia rozhodol pre svetské školy. Začal študovať filozofiu.

Do vypuknutia druhej svetovej vojny skončil však iba jeden semester. Hitlerovci po vstupe do Krakova zatvorili univerzitu. Hlboko otriaslo dušou mládenca, keď gestapáci zatkli všetkých 184 profesorov univerzity a odvliekli ich do koncentračného tábora v Sachsehausene.

Karol Wojtyla sa uzavrel do seba. Takého si ho pamätajú robotníci z chemickej továrne. Pracoval v jej kameňolome. Tu budúci pápež lámal svoj tvrdý okupačný chlieb.

Rok 1941 priniesol Karolovi ďalšie nešťastie. Zomiera mu otec, posledný blízky človek. V tomto období života sa rozhodol mladý muž zmeniť cesty svojho života. Začal navštevovať prednášky teologickej fakulty, ktorá prešla do ilegality. Cez deň úmorná práca v kameňolome, v noci nekonečné vysedávanie nad knihami. A ešte divadlo. Tiež hrajúce v ilegalite. V meste, kde bolo rovnako ako v celom Poľsku “všetko len pre Nemcov”, mladí nadšenci ako len mohli, udržiavali národné povedomie.

Keď v roku 1946 skončil Wojtyla univerzitu, odcestoval na dva roky do Ríma. Neskoršie študoval ešte vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Vynikajúce vzdelanie a pracovitosť predurčovali Wojtylu na rýchlu kariéru. Roku 1948 dostal farnosť v malej dedinke neďaleko Krakova a o desať rokov neskôr sa stal najmladším biskupom. V šesťdesiatom treťom dostal hodnosť arcibiskupa a o štyri roky najvyšší duchovný titul - kardinála. Vyučoval na Krakovskom duchovnom seminári, na fakulte teológie Jagielovskej univerzity, viedol katedru etiky Lublínskej katolíckej univerzity.

Šestnásteho októbra 1978 ďalekopisy tlačových agentúr vyťukali správu číslo jeden: Poľský kardinál Karol Wojtyla sa stal pápežom Jánom Pavlom II.

Po nejakom čase spoznal Jána Pavla II. aj ten najzastrčenejší kút planéty.

Je neoblomným zvestovateľom a svedkom Evanjelia, čo zväčšuje kruh jeho odporcov, ale súčasne rozširuje ríšu veriacich. O jeho popularite svedčí viac ako 450 kníh o jeho živote.

Na prvom mieste pápežovho učenia je človek a jeho práva. “Ak chcete zachovať svet, pamätajte na človeka”, “človek je vždy na prvom mieste”, “všetko pre človeka, všetko v mene človeka”.