Ďurekové stránky

V tomto diele opisuje Ján Kalinčiak voľby, ktoré prebiehali za čias vičešpánov. Opisuje tu Záhorsku stolicu. Kandidátmi na vicišpána sú: Adam Bešenovský a Ján Potocký. Snažia sa pritiahnúť na svoju stranu čo najviac ľudí. Predtým bol vicišpánom Adam Bešenovský. Mal pri sebe za služného Štefana Levického. Raz sa zišli u Bešeňovského hostia a aj sám zemepán. Bešeňovský chcel, aby sa jeho dcéra Anulka vydala za zemepána. Tá však mala rada Štefana Levického. Medzi Bešeňovským a Ondrejom Levickým bol spor, lebo mu nechcel po minulej reštaurácií požičať pár meríc obilia. Poslal Štefana, aby sa pomerili, lebo sa bál o klasy, ktoré mu boli potrebné. Levický však o tom nechcel ani počuť a hneď povedal Štefanovi, čo má v pláne. Vybral sa k Potockému a tu sa tiež hodovalo vo veľkom. Potockého si zavolal nabok a rozpovedal mu čo si myslí. Povedal mu, že Bešeňovský a zemepán spolu niečo “ kujú”. Teraz by sa mali spojiť a získať si Potockého. Tieto hlasy mohli dosiahnúť len vtedy, keď sa k nim pridajú aj Levický, preto žiadal, aby sa druhým vicišpánom stal Štefan Levický. Potockému sa to najskôr nepáčilo, ale nakoniec privolal. Levický sa vybral do najbližších dedín, aby presvedčil ľudí, aby sa pridali k Potockému. Keď sa ľud dozvedel o spoločnom jednaní so zemepánom a Bešeňovským slúžili, že budú hlasovať za Potockého. V čase volieb hral hlavnú úlohu vábnik Matiaš Bešeňovský. Pridal sa na tú stranu kde viac platili. Strana Potockým mu dala 200 zlatých a Matiaš urobil pre peniaze všetko. Preňho platilo porekadlo: “ Dobre je, keďsa huba obleje”. Prišiel deň volieb. Schádzali sa zemepáni z obidvoch strán. Voliči Bešeňovského sa v podvečer veľmi spili a na druhý deň išli taký na voľby. Kočiši, krorí ich viezli, boli priateľmi Potockého. Stále ich núkali pálenkou a potom ich zaviezli do kosy. Tam ich zviazali a pokiaľ sa vyslobodili bol už obed. Na voľby prišli neskoro. Druhých prívržencou Bešeňovského zadržal mýtnik. Pýtal od nich mýto za to, že majú sedliacké kone. Takto strana Potockých získala 1200 hlasov a Bešeňovský 700. Prvý raz v Záhorskej stolici vyhrala strana Potockých, Štefan Levický sa stal druhým vicišpánom. Keď sa dostal na vyšší úrad v Budíne Adam Bešeňovský mu dal Anulku za ženu. Matiaš dlho spomínal na tieto voľby. Zomrel v chudobe a biede. Po svadbe Anulky so Štefanom, darovali bývalý Štefanov dom Petrovi Barinovi, ktorý neskôr ich deťom rozprávali o voľbách vicišpánov.