Ďurekové stránky

Kakaovník je kultúrna drevina, ktorej už švédsky botanik Carl Linné prisúdil latinský názov Theobroma cacao, čo vyjadruje, že ide o pokrm bohov. Pestuje sa v oblastiach amerických a afrických trópov. Strom má kožovité, podlhovasto vajcovité celistvokrajové listy a dorastá do výšky 4 až 5 m. Má ružové kvety, ktoré vyrastajú priamo na kmeni a konároch. Kakaovník sa pestuje na plantážach, prv plody dáva v piatom až šiestom roku. Plody tvoria bobule dyňovitého tvaru s hrubým kožovitým oplodím. Každá bobuľa uzatvára v mäkkej dužine 20-75 kakaových bôbov. Kakaovník zahŕňa si 15 druhov. Jeho plody, kakaové bôby, sú olejnaté semená, ktoré sú základnou surovinou, bez ktorej by nebolo čokolády. Už okolo roku 600 p.n.l. Toltékovia žijúci na území dnešného Mexika pripravovali z kakaových bôbov odvar, ktorý nazývali xocoati, čiže nakyslá voda. Neskôr aj Aztékovia spracúvali kakaové bôby tak, že ich lúpali, pražili, drvili medzi kameňmi a miešali na hmotu, ktorá sa potom rozmiešala vo vode a varila. Z jej povrchu odobrali tuk, či kakaové maslo, ktorý sa používal ako masť na rany alebo ako kozmetický prípravok pre ženy. Pôvodný, horký kakaový nápoj Aztékov prví ochutnali španielski kolonisti. Začiatkom 16. storočia dobyvateľ Hernando Cortéz doviezol svojmu panovníkovi kráľovi Karolovi V. na ukážku plody kakaovníka. Španieli varili kakaový nápoj s trstinovým cukrom. Takto pripravovaná čokoláda sa stala obľúbeným nápojom španielskej šľachty. H. Cortéz zakladal kakaovníkové plantáže na Trinidade, Haiti a západoafrických ostrovoch. Takto sa dostal kakaovník na africký kontinent a španielske kráľovstvo si udržalo kakaový monopol takmer sto rokov. Vlna čokoládového nadšenia postupne ovládla celú Európu. Začiatkom roku 1700 sa v Londýne objavili prvé čokoládovne, ktoré sa pokúšali konkurovať kaviarňam. V prvej polovici 19. storočia nastal prelom v spracovaní kakaových bôbov. Holandský chemik Conrad van Houten si roku 1928 dal patentovať novú technológiu výroby rozpustného kakaového prášku. Kyselina v bôboch sa chemicky neutralizovala, kakaové maslo sa odlišovalo. Zostal čistý kakaový prášok. Čokoláda na jedenie sa objavila o dvadsať rokov neskôr. Pri jej výrobe sa ku kakaových semien. Dostatok kakaa tiež umožnil rozšírenie sortimentu cukrárenských maškŕt. V Kolíne nad Rýnom vznikla roku 1865 továreň, v ktorej sa vyrábali čokolády, bonbóny, alebo čokolády obohatené železom, chinínom, mäsovým výťažkom, tiež čokoláda pre diabetikov. Prv mliečnu čokoládu vyrobili roku 1875 vo Švajčiarsku. Boli tiež vyvinuté stroje na miešanie a miesenie tekutej čokolády, čím sa podstatne zlepšila jej vláčnosť a chuť.

V 60. rokoch minulého storočia boli založené aj najstaršie čokoládovne na území Čiech. Roku 1896 bratia Stollwerckovci založili továreň na výrobu čokolády aj v Bratislave. Vznikali ďalšie závody a výrobne. Technológia výroby sa neustále zdokonaľuje, vznikajú nové druhy čokoládových výrobkov, ktoré útočia na našu líniu. Čokoláda má vysokú kalorickú hodnotu a pre svoj energetický obsah a povzbudivé účinky (alkaloidy kakaa - teobromín a kofeín) je neodmysliteľnou súčasťou potravinových zásob horolezcov i kozmonautov. Kakaové bôby využíva farmaceutický, ba aj kozmetický priemysel.