Ďurekové stránky

diela: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený Dies irae,            Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá

Obsah:
V živote sú dve veci: Láska a smrť. Román získal aj prímenie “Román o živote". Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, kt. odsúva zemianstvo, kt. aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách. Vidíme to na postave Šory Anzuly, je statkárka, kt. sa nemôže zmieriť s tým, že je syn Niko túži po novom živote. Niko Dubčic (Šorin syn) je statkárskym reprezentantom a hľadá pomoc u buržoázie. Šora je však pyšná a hrdá zemianka, kt. má ešte silu stlmiť rozpad zemianstva. Podarí sa jej to, keď rozbije vzťah Nika ku Katici Beracovej - sedliačka. Vysvetlila mu, že si musí hľadať ženu seberovnú. Niki tak dáva prednosť Dorici Zorkovičovej.

Autor sa sústreďuje na dve rodiny. Chce porovnať svet sedliakov - težaci a svet statkárov - šorni. Autor tu presne zachytáva jazyk Chorvátov, aj mená Mate Berac. Používa fran., tal., lat. jazyk. Zemania boli potomkami starej šľachty. Mate Berac je patriarchálny typ sedliaka, kt. lipne na starých tradíciách. Dostáva sa do rozporu s dcérou Katicou. Ona sa búri voči prostrediu, kde vyrástla. Spolu so sestrou Matiou idú slúžiť do mesta. Domov idú len zriedka. Katicu láka iný svet. Čoskoro podľahne zvodom sveta. Zaľúbi sa do statkárskeho syna Nika Dubčica. Šora Anzula to spozorovala. Aj Katicin otec spozoroval, že ide tvrdo za svojím cieľom.

Autor tu porovnáva dva rozličné svety. Z Nikovej strany je to chvíľkové vzplanutie, no čoskoro začína dávať na matkine slová, kt. ešte tvrdí, že nepatria k sebe. Z jeho strany je to zemianska tvrdohlavosť, kt. mu káže oponovať matke. Ani Mate Berac nesúhlasí z ich sobášom. Prišli na plán, ako im ukázať, že sa obaja mýlili. Mate Berac sa snaží nahovoriť Katicinho nápadníka, Bobica, aby sa ju snažil získať. Šora zase využíva možnosť, že z penziónu prichádza Dorica Zorkovičová. Usporiada obed, na kt. sa má Nik rozhodnúť o tom, čo mu matka povedala. Nik prichádza na to, že sa v Katici mýlil. Katica žiarli, že Nik pred ňou netají, čo cíti k Dorici. Katica sa chcela dostať do rodiny Nika a tak opustiť rodinu težakov. Bola prchká a to Nika odrádzalo. Naopak Dorica bola jemná a nežná. Katica sa neovládla a dochádza ku konfliktu. Nadáva Dorici do pobehlíc a zo všetkého obviňuje Nika. Ten jej hovorí, nech nenadáva Dorici, ale iba jemu, pretože sa rozhodol pre Doricu. Všetci sú z toho nešťastní. Toto rozhodnutie je zadosťučinením Mateho Beraca, kt. spokojne zomiera, keď si Katica berie Pašku Bobica. Katica mu dáva za pravdu. Autor hovorí, že smrť Beraca je harmonickým koncom, kt. je plný konfliktov.

Katica - oslnilo ju na Nikovi jeho postavenie. Chcela sa dostať do vyššej spoločnosti. Pochopila, že sa musí zmieriť s tým, že je težačkou.
Nik - láska mu priniesla iba nešťastie. Je to asi osud. Vzťah ku Katici bol možno citový, ale pravým dôvodom bola jej túžba dostať sa do vyššej spoloč., aby tak získala postavenie. Nik si zase myslí, že je to to pravé dievča, v kt. sa však neskôr sklame. Možno by nebola preňho dobrou ženou, leto bola veľmi výbušná, žiarlivá, neznesiteľná a vedela sa dobre pretvarovať. Nik prichádza na to, čo mu matka povedala. Bola to pravda a tak lásku prenáša na Doricu. Keby mal veľmi rád Katicu, nenechal by sa matkou odlákať. Sú tu pochybnosti aj na jednej, aj na druhej strane, a preto ten vzťah nemohol vydržať.

Citáty:

“Ženy neslobodno stíhať vo všetkom. A menovite, keď ich zaujme nenávisť.”

“Gazdovitosť je prvá cnosť gazdinej.”

“Veď konečne čo je život? Mysleli by sme, že život trvá, kým nastane smrť: a ja myslím, že my počíname umierať ešte vtedy, keď chodíme po svete zdraví a čerství. Nádej za nádejou Ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú, na čom si si v mladosti zakladal, v starobe o to nestojíš. Tak poumiera pomaličky všetko, čo v tebe žilo, naostatok i priateľstvo. A keď vidíš pred sebou dlhú púť na druhý svet, srdce ti odpadne i od rodiny, lebo vidíš, že si na púti ostal sám, úbohý, nevládny - tak, ako keď si prišiel na svet. Nie div, že sa ti žiada odísť, keď ťa už žiada odísť, keď ťa už nič neviaže.”

“Oh, láska je predsa len mocný lekár, ona poskytuje balzam, lieči rany! Ako je sladko spočinúť v jej tôni, ako sa vlieva mier do srdca a pokoj!”

“Manželka nesmie byť mužovi záhadou. Ona má s tebou zdieľať celý život, má byť čiastkou tvojej bytosti: ona môže byť prameňom najvyššieho blaha, ale i jamou nešťastia.”