Ďurekové stránky

Perly mali od nepamäti mimoriadnu cenu a pripisovali sa im zázračné vlastnosti. Prvé správy o použití perál poznáme z egyptských papyrusov spred takmer 4000 rokov. Perly mali oddávna veľmi vysokú cenu. Preto ich nosili výhradne len príslušníci najvyšších spoločenských vrstiev. Zdobili sa nimi vlasy, čepce, či odev panovníkov, cirkevných hodnostárov alebo šľachtičien.

Príroda vytvára perly na dne morí alebo riek, avšak len veľmi výnimočne. Je známe, že perly vytvárajú len tie druhy morských alebo sladkovodných mäkkýšov, ktoré majú schopnosť ukladať perleť.

Najkrajšie a najdrahšie perly poskytujú morské perlorodky druhu Pinctada, ktoré sa vyskytujú v teplejších pásmach Atlantického a Indického oceánu, v Mexickom a Perzskom zálive. Perlorodky tu žijú v hĺbke 10-16 m. Menej trblietavé sú perly sladkovodných perlorodiek druhu Unio margaritifera, ktoré boli kedysi najmä v Európe veľmi rozšírené v priezračných riekach. Následkom znečistenia vôd sa mušle z nich prakticky úplne vytratili.

Perla vlastne vznikne v dôsledku poškodenia lastúry napríklad valiacim sa kameňom alebo kopytom dobytka pri brodení. Do vnútra lastúry vtedy môže vniknúť cudzie teleso - zrnko piesku, drobný parazitujúci živočích, úlomok morskej rastliny a pod.. Lastúra sa nedokáže brániť, pretože nemá ani pazúry, ani jed. Podráždené vonkajšie tkanivo plášťa lastúry obklopí cudzie teliesko. Neskôr sa celé púzdro oddelí od plášťa a celý proces sa uskutočňuje vo vnútri mušle. Bunky, ktoré produkujú perleť, obklopia votrelca perleťovou vrstvou v hrúbke desatiny milimetra, neskôr ju nasledujú ďalšie a ďalšie vrstvy tak ako to vidíme na cibuli. Látky, z ktorej sa perly a perleť skladajú, je v podstate rovnaká. Obsahuje prevažne vápnik vo forme drobných kryštálikov uhličitanu vápenatého. Tieto tvoria organickú bielkovinovú vrstvu spojenú do pevnej a tvrdej vrstvy. Na ňu dopadajúci svetelný lúč sa niekoľkokrát láme a vytvára trblietavý lesk charakteristický nádhernou hrou farieb. Uplynú dlhé roky, dokonca desaťročia, kým sa vytvorí pekná, pravidelná a nádherná perla veľkosti zrnka piesku až orecha.

Perly sa však dajú aj pestovať. Na túto myšlienku prišli už vynaliezaví lovci perál v starom Oriente. Starí Číňania vkladali do dutín sladkovodných perlorodiek rôzne predmety, aby ich perlorodky “povliekli” perleťou. Priekopníkom myšlienky umelých perál bol francúz Jacquin, ktorý začal sklenenné perly vyrábať v Paríži roku 1680. Aj C. Linné, veľký prírodovedec pracoval s mušľami a vkladal do nich rôzne telieska. Ozajstný prelom v tomto snažení urobil japonský bádateľ a obchodník Kochiki Mikimoto. Jeho úsilie bolo korunované úspechom roku 1905 a stal sa zakladateľom prosperujúceho priemyslu v Japonsku.

Lov perál je prastarým remeslom a jeho technika sa ani v súčasnosti veľmi nezmenila. V Japonsku sa tomuto lovu venujú najmä ženy. Nazývajú sa amy podľa bohyne. Ponárajú sa z člnov pod morskú hladinu do hĺbky 3-20m. Vynikajúce potápačky vynesú z mora za minútu košík s 50 až 200 mušľami. Avšak v priemere len v jednej z nich možno nájsť pravú perlu a z niekoľkých tuctov perál iba jediná je pravidelná, dobre vyvinutá a skutočne hodnotná. Amy sa aj desať hodín denne vrhajú bez kyslíkového prístroja do morských hlbín. Na svoje povolanie sa pripravujú až 12 rokov. Ako štyridsaťročné sú už natoľko vyčerpané, že odchádzajú do invalidity. Vynesené mušle sa bambusovým klinom otvoria a nasadzuje sa do nich “jadro” priemeru 2-6 mm. Takto zaštepené mušle sa potom kladú do drevených klietok a ponárajú ich v zálivoch mora do potrebnej hĺbky. V každej klietke ich je 100 až 140. Dva-trikrát ročne sa mušle kontrolujú. Vyťahujú sa z vody, čistia od nánosov a ponáraním klietok do väčších hĺbok sa mušliam poskytujú najpriaznivejšie podmienky pre ich život, a tým aj pre vznik perál. Po troch až štyroch rokoch nasleduje “zber úrody”. Vtedy už mušľa obklopila jadro perleťovou vrstvou hrubou asi pol milimetra a tak sa umele vyrobené perly môžu vyberať z lastúr. Umelo vypestované perly nemožno voľným okom takmer rozlíšiť od pravých. Líšia sa iba jadrom, ale už to spôsobuje, že ich nemožno zameniť.

Dúhový lesk perál, ktorý sa zrodil v tmavých hĺbkach mora a uzrel svetlo sveta, veľakrát aj za cenu ľudských životov, vždy okúzľoval a podnecoval fantáziu človeka. Nie je tomu inak ani dnes.