Ďurekové stránky

Pravek je najstaršie a najdlhšie obdobie vo vývoji ľudstva. Začína sa vyčlenením ľudského rodu (Homo) zo živočíšnej ríše a končí sa vznikom prvých štátnych útvarov. Celé toto obdobie trvalo milióny rokov. Nové nálezy posúvajú hranicu datovania prvých predkov človeka čoraz hlbšie do minulosti.

V období praveku sa nevyčlenil len ľudský rod. Počas tohoto dlhého obdobia sa predchodcovia človeka i samotný človek naučili zabezpečovali si potravu najprv zberom toho, čo poskytovala príroda (lesné plody, lov menších i väčších zvierat, rybolov), a na jeho konci pestovaním plodín (obilniny, strukoviny, olejnaté plodiny) a chovom zvierat. Proces rozvoja výroby potravín bol veľmi dlhý. Spočiatku vyrábané potraviny zabezpečovali len časť spotreby obyvateľstva. Len postupne sa menil pomer zbieranej potravy a vyrábanej potravy v prospech výroby, čo sa odrážalo aj v materiálnych podmienkach života pravekých ľudí.

Aby človek mohol prežiť v drsných prírodných podmienkach , musel začať vyrábať pracovné nástroje, ktoré mu pomáhali pri zbere potravy a love zvierat. Materiál používaný na výrobu pracovných nástrojov sa stal aj prvým znakom, pomocou ktorého sa začali praveké dejiny ľudstva členiť na dobu kamennú, bronzovú a železnú. Samotná výroba potravín podnietila vznik ďalších špecializovaných pracovných nástrojov (kosáky), ako aj keramiky, ktorá slúžila na skladovanie potravín, prípadne na ich tepelnú úpravu. Kamenné nástroje sa postupne nahrádzali kostenými a napokon kovovými nástrojmi, ktoré spätne priaznivo vplývali na výrobný proces.

Ak v najstaršom období praveku bo človek nútený prispôsobovať sa prírodným podmienkam a musel využívať to, čo mu príroda poskytovala (napríklad aj rôzne skalné previsy alebo jaskyne na bývanie), výroba potravín ho postupne pripútala k určitému miestu (prinajmenšom počas vegetačného obdobia rastlín, keď vybrané plodiny musel strážiť pred zvieratami). To podnietilo výstavbu prístreškov a obydlí. Začali sa vytvárať určité sociálne väzby, napr. na základe pokrvných vzťahov, neskôr aj podľa územnej príslušnosti. Vznikali dediny, ktoré sa postupne pretvárali a menili na mestá ako určité centrá okolitého územia.

Zlepšujúca sa situácia vo výrobe potravín i pracovných nástrojov mala vplyv aj na zmenu sociálnych vzťahov v rámci ľudského spoločenstva. Spočiatku nediferencovaná spoločnosť sa začala sociálne členiť. Najprv sa delila podľa fyzických predpokladov jej príslušníkov, neskôr sa začali vyčleňovať jednotlivé skupiny - predstavitelia náboženského kultu, vojaci na ochranu spoločenstva, remeselníci (najmä v súvislosti so špecializovaným spracúvaním kovov) a napokon vznikala aj vládnuca skupina, ktorej úlohou bolo zabezpečiť organizáciu výroby, ochranu spoločenstva, náboženské a ďalšie úkony.
Závislosť jednotlivca i celých kolektívov od neznámych síl prírody podnietila zrod prvých náboženských a magických úkonov. Prejavovali sa nielen v pochovávaní mŕtvych a pri vzniku prvých pohrebných rítov, ale aj v loveckej mágii, ktorá sa odrážala napr. v monumentálnych nástenných jaskynných maľbách, v rituálnych soškách lovených zvierat a v osobitných úkonoch.

Vzostup výroby, špecializácia, ktorá umožňovala výrobu kvalitnejších výrobkov, požiadavky kultu a predstaviteľov vládnucej skupiny, hromadenie bohatstva a napokon aj ľudská túžba po kráse, to všetko vplývalo na vznik najrôznejších predmetov, ktoré okrem toho, že plnili svoju úžitkovú funkciu, slúžili aj na uspokojovanie estetických potrieb ľudí. Vznikajú šperky, svoju estetickú hodnotu majú aj predmety každodennej spotreby. Z jednoduchých svätýň sa vyvíjajú monumentálne chrámy - príbytky bohov, vznikajú a rozvíjajú sa jednotlivé druhy umenia - sochárstvo (od malých sošiek až po sochy v nadživotnej veľkosti) i maliarstvo. Príbytky vládnucej skupiny sa menia na rozsiahle výstavné paláce, ktoré reprezentujú nielen vládnucu vrstvu, ale celý štát.

Náboženské úkony a rituály sa menia na zložitý systém reprezentácie panovníkov, čo sa odráža tak v každodennom živote, ako aj v spôsobe pochovávania, keď sa odlišujú hroby jednoduchých ľudí od honosných hrobiek vládcov.

Život pravekých ľudí sa, samozrejme, diferencoval podľa prírodných podmienok, v ktorých žili, čo sa odrazilo aj v tom, že ku koncu pravekého obdobia dochádza k časovému posunu vo vývoji jednotlivých oblastí. Kým na Blízkom východe vznikajú už koncom 4. Tisícročia pred n. l. prvé štáty, napr. V strednej Európe je tento proces posunutý až o niekoľko tisícročí.