Základnú dejovú líniu tvorí problematika vnútorného zápasu u jedincov s prvými prejavmi neľudského fašizmu - príbeh Igora Hamara, ktorý sa zaľúbil do židovskej dievčiny Evy Weimannovej. Stretávali sa na lavičke na námestí alebo vo veži. Igor sa staral o svoju chorú matku, otec mu zomrel pred desiatimi rokmi na týfus. Bývali blízko seba, delili ich dva domy. Evin otec mal povoznícku firmu. Maximilán Schlesinger a Samuel Weimann. Do ich lásky zrazu vtrhla vojna a fašisti. Igor bol nešťastný z toho, že Židia musia byť označení. Pomáhal holičovi Flórikovi, ktorý bol falošný a ulakomil sa na židovský majetok. Predal svoj salón. Igora veľmi poburovali jeho názory. Chodil aj na stanicu ako nosič. Pri tej príležitosti sa zoznámil s pani Ernou, ktorá ho zviedla. A pomáhal aj Evinmu otcovi, Samkovi, vo firme.
Jeho spoločník Maxi sa vzdáva a začína piť. Budúcnosť židov vidí beznádejne. Igor sa so svojim prehreškom Eve nepriznal. Keď mu aj matka povedala, že je Eva dobré dievča, rozhodol sa, že ju pozve k nim. Obchodník Maguš Igorovi radí, aby dol Evu pokrstiť a zobral si ju za ženu a tak ju zachránil. Farár sľúbil Igorovi, že mu to spraví za 10000 korún (krstný list) a potom sa musia stratiť z mesta.
Bývalý holič Flórik sa prepracoval až k okresnému tajomníkovi HSĽS, ktorý ho zamestnal. V kancelárii bol so zástupcom tajomníka Hasom. Tajomník podplatí žltého Doda, aby mu spísal zoznamy židov, ktorí nenosia hviezdy. Ide mu hlavne o bohatých, lebo chce ich majetky. Dodo si za bohatú odmenu niektorých do zoznamu aj povymýšľa. Eva súhlasí s krstom, len treba zohnať peniaze. Igor šiel za Ernou, ale tá ho odmietla. Potom pýta peniaze od Evinho otca Samka. Ten ho ale odmietne. Eva sa presťahovala k Igorovi. Odvtedy nenosila hviezdu. Igorova matka umrela. Čoraz častejšie sa stretávajú s ľuďmi sfanatizovanými proti židom. Maxi predal svoje kone za 25000 korún Samkovi, 12000 dal Igorovi a zvyšok nechal Samkovi, aby mu denne nosil liter rumu a niečo na jedenie. Farár však Igora vyhodil. Šiel ku Magušovi a ten mu sľúbil, že ho pošle ku bratovi horárovi na Horniaky. Igor šiel za Evou. Lenže plány mu prekazil Flórik so svojimi chlapmi a Nemcami. O desiatej začalo veľké zatýkanie Židov. Medzi nimi je aj Eva a ďalší mladí ľudia. Igor prišiel neskoro. Odišli na noc do židovskej školy. Igor za nimi. Pozoroval tmavé okná školy. Vnútri si jeden chlapec podrezal žily. Igor je doma zúfalý. Židov priviedli znova na námestie a pribúdali k nim celé rodiny(oblak v kruhu smrti rastie). Eva sa už vzdala nádeje. Nemci s gardistami Židov odvádzajú. Vedú ich ulicami mesta. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja židovskí chlapci ho chceli odniesť. Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Haso sa s hrôzou obzerá okolo seba. Zničený sa dovliekol domov a zastrelil sa.
Posledná večera Weimannovcov (rozlúčka s Maxim a Igorom). Otrávili sa. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okolo Maguš, ktorý ho odviedol preč. Je noc...
Svedomie je najvyšší sudca. Kto ho nemá, ten zablúdi.
Maxi o židoch: Však sme my biedny národ! Celý svet je naším domovom a všade sme cudzí. Stovky rokov sa len prispôsobujeme a práve toľko rokov nami opovrhujú. Bože, bože! Igor! Ani nevieš, ako ti závidím. Ty máš svoje mesto, svoju krajinu, materinskú reč a čo mám ja? Rodné mesto mám, ale čo k nemu cítim? Už v kolíske ma štyrmi rečami nadájali, a ktorá z nich je tá pravá, tá materinská? Ani jedna, všetky sú pre mňa rovnaké. Som Žid a najnepochopiteľnejšie je to, že po hebrejsky neviem, roztiahol prsty oboch rúk a krúžil nimi okolo hlavy.
Flórik o židoch: ja ich nenávidím, pán tajomník. Ja ich ignorujem. Pre mňa sú mŕtvou vecou. kameň, kus dreva a nič viac.
Lebo láska je večná ako život. Nedá sa obsiahnuť jedným objatím, ani jedným pohľadom. Krásne je vždy večné.
A Eva Weimannová, dievčina s hviezdou, vkročila do kruhu smrti. Priepasť. V kruhu smrti stojí šesť ľudí, šesť žltých hviezd. Mladí ľudia a hviezdy z lacného súkna. Ani jeden nedovŕšil dvadsaťpäť rokov, každý mal viac ako pätnásť.
Dieťa padlo na ľavý bok. Na temene hlavy malá dierka. Krátke vlasy sú polepené krvou. Guľka vytrhla kus čela. Mozog tečie širokým otvorom ani bránou a má farbu kriedy, ktorá nasiakla vodou. Tvár bez čela nie je strašná. Ostala detsky krásna, len trochu prekvapená. Ani oči sa nezakalili, svietia. Akoby pozerali na žltú mandarínku neďaleko.
Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ide do hrobu. Len ide do hrobu. Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol.
Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Netlie, len horí večne, horí ako život.
Samko Igorovi: Odpusť nešťastnému otcovi, ak môžeš. Odpusť! Maxi odpustil. Moja lakomosť ju zabila. Ale kto to mohol vedieť, Igor? Ty si ju nezabil, pohlo kameňom, prehovoril. Zabil. Fašisti ju zabili.
Igor sa chce utopiť : Mesiac nesvieti, ale hladina mŕtvej vody sa leskne. Vidíš? To je svetlo lampy. Pozeraj do vody, pozeraj. Ale najprv hoď do nej železnú tyč. Ona musí ísť prvá. Si dobrý chlapec... Nad železnou tyčou sa voda zavrela. Kruhy sa rozleteli. kruhy ako svätožiare nad hlavami svätcov. A osemnásťročný hľadí do mŕtvej vody, telo tragicky naklonené ako u tých, čo odchádzajú ďaleko.
Maguš: Fašizmus je svinstvo, samý spodok ľudstva. Výkaly, odpad. Od Hitlera až po...
Maxi: Kedysi som veril v boha, trochu aj ľuďom a sám sebe, ale teraz je vo mne tma. A z tej tmy vyteká toľko smútku, že ma ide pripraviť o rozum. Noci sú najstrašnejšie. Tá samota, tie mŕtve hviezdy! Svietia a nehrejú. Ako moje srdce. Bije, tlčie a nadarmo, život zo mňa už dávno vyšiel.
Maxi: Pán Hitler je silný. Jedným zubiskom zahrýza do Moskvy a druhým tisne do krku slovenskému židovi.
Na znak Samkovej smrti si Maxi prišije hviezdu starostlivo na hruď.
Referáty
