Ďurekové stránky

Rodos je štvrtým najväčším ostrovom Grécka s rozlohou 1412 kilometrov štvorcových. ,,Ostrov slnka" sa vďaka svojej zemepisnej polohe stal križovatkou ciest spájajúcich Egypt, Cyprus a Sýriu s Gréckom a bol významným prostredníkom medzi Východom a Západom. V 2. a 3. storočí pred n. l. bol jedným z najväčších centier stredomorského obchodu i významným strediskom kultúrneho a spoločenského života. Na vysokej úrovni sa tu rozvíjalo sochárstvo.

Podľa historickej legendy ostrov sa stal obeťou veľkej potopy, neskôr ho však na želanie boha Slnka - Hélia vyzdvihli z morského dna. Bohu Slnka bola za to zasvätená minimálne 31 metrov vysoká socha, ktorú postavil Cháres z Lindu v r. 304 až pred n. l. bronzová socha Hélia bola postavená na pamiatku víťazstva Rodosanov nad sýrskym kráľom Demetriom Poliokrétom. Poloiokrétes v snahe podmaniť si Rodosanov (v r. 305 a 304) použil obliehací mechanizmus tzv. heleopolidu obitú železom. Túto obliehaciu vežu s taranmi a sklápacím mostom, katapultami a plošinami pre výsadkové oddiely uvádzalo do pohybu 3400 vojakov. Obrovská heleopolida nesplnila svoju funkciu a zostala opustená na morskom pobreží. A z tejto heleopolidy získalo mesto nielen hmotný prospech, ale i slávu. Z predaja heleopolidy na železný šrot získalo mesto rozprávkovú sumu tristo talentov, z ktorej sa potom financovala stavba Rodského kolosu.

Umelec Cháres spodobnil boha Slnka postojačky. V ľavej ruke držal plachtu visiacu až po zem, pravú mal priloženú k čelu a hľadel spod nej doďaleka. Kostru kolosálnej sochy tvorili tri masívne kamenné stĺpy, skĺbené vo výške pliec železnými nosníkmi. Podperami stĺpov boli nohy a plachta. Vo výške pliec a pása spájali stĺpy priečne nosníky. Na stĺpoch a nosníkoch bola upevnená kovová kostra pokrytá tepanými bronzovými platňami. Hlavu zdobil lúčovitý veniec. Žiariaceho boha bolo vidieť na mnoho kilometrov od ostrova a chýr o ňom sa zakrátko rozniesol po celom antickom svete.

Socha sa zrútila pri zemetrasení r. 227 pred n. l. Rodosania sa niekoľkokrát pokúšali postaviť kolos na nohy, no neúspešne. Kolos ležal ako turistická atrakcia ešte tisíc rokov. Pokryla ho patina a svetom sa o ňom šírili legendy. V rímskej literatúre sa objavili legendy o tom, že sa pôvodne týčil pri vstupe do prístavu, stál rozkročmo a v ruke držal horiacu pochodeň. Bol taký obrovský, že pomedzi jeho nohy plávali lode do prístavu.

V r. 977 arabský miestodržiteľ, ktorý súrne potreboval peniaze, ležiaci kolos predal istému kupcovi. Kupec, aby si mohol odniesť kolos, rozrezal ho na kúsky a bronz naložil na 900 tiav.

Mimochodom, tvorbu rodskej sochárskej školy je možné obdivovať v parížskom Louvri, kde je vystavená socha Niké Samotrácka a tiež vo Vatikánskom múzeu, kde je vystavené známe súsošie Laokóna.