Ďurekové stránky

Na Michalskej ulici č. 7 v Bratislave stojí pod starodávnou vežou renesančný dom, tzv. Segnerová kúria. Tu sa 9. októbra 1704 narodil v rodine bohatého mešťana-exulanta Jahann Andreas Segner. Jeho predkovia sa sem prisťahovali zo Štajerska v 16. storočí na úteku pred protireformáciou. Už na gymnáziu, kde bol jeho profesorom aj polyhistor Matej Bel, prejavil talent na lekárstvo a fyziku. Preto sa v roku 1725 zapísala na štúdium medicíny na univerzite v Jene, kde navštevoval aj prednášky z fyziky. Potom pôsobil ako lekár v rodisku, neskôr v Debrecíne, ale jeho záujem o fyziku bol silnejší. A to aj zásluhou dvorného matematika Samuela Mikovíniho, priateľa rodiny Segnerovcov. Roku 1732 sa vrátil na jenskú univerzitu, ale už profesorskú katedru. Po ženbe a vydaní prvých troch matematických a filozofických spisov ho čakalo pozvanie na univerzitu do Göttingenu na katedru matematiky, fyziky a chémie.

Segnerovo vodné koleso
Dvadsať ročné pôsobenie v Göttingene a neskôr v Halle predstavovalo vrchol jeho vedeckej dráhy. Vlastné celoživotné pedagogické krédo vyjadril po päťdesiatke v úvode svojho diela Specimen theorise turbinum (Základy teórie turbíny): “…Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čo najkratšia.

V tom čase bol už bratislavský rodák známy vo vedeckých kruhoch Európy nielen ako autor názorných učebníc matematiky, fyziky a astronómie, ale aj vedeckých objavov. Od roku 1747 publikoval svoje prvé práce z hydrauliky, z ktorých sa stalo najznámejšie už spomínané dielo o turbíne a natrvalo vošlo do dejín fyziky ako Segnerovo vodné koleso, ktorého princíp sa zakladá na účinku reakcie vodného prúdu vytekajúceho z valcovitej nádoby, ktorá ma v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca spätným tlakom rozkrúti celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká. Segnerov reaktívny princíp preštudoval a doplnil vynikajúci matematik Leonard Euler, s ktorým sa Segner spriatelil v Göttingene a stal sa jeho radcom a oponentom.

Spolupráca s Eulerom
Spolupráca Segnera s Eulerom sa nekončila vypracovaním teórie o turbínach, ale pokračovala i objavom troch zotrvačných hriadeľov zotrvačného elipsoidu. Na Eulerovo odporúčanie sa Segner stal členom Petrohradskej akadémie vied, neskôr bol členom aj berlínskej akadémie i londýnskej Kráľovskej spoločnosti. Odborníci tvrdia, že keby sa bol už vtedy využil princíp Segnerovho kolesa (stroja), mohol sa vývoj vodných turbín urýchliť najmenej o pol storočia. Musíme si však uvedomiť, že Segner prišiel so svojim objavom v období manufaktúr. O Segnerovej genialite hovorí vyše 70 vedeckých spisov, z ktorých treba spomenúť najmä Úvod do prírodovedy s 10 kapitolami od všeobecných vlastností telies po vesmírne telesá. Menej známe sú jeho práce z astronómie (Segnerovou zásluhou postavili v Göttingene observatórium) a z medicíny (vypracoval zásady správneho regulovania krvného tlaku). Vlastné originálne názory o teórii vzniku svetla vyjadril v spise O výnimočnosti svetla. V matematike dokázal pravidlo o počte kladných a záporných problémov, delenia n-uholníkov na trojuholníky a spresnenie Ludolfovho čísla. Epilógom Segnerovej vedeckej práce boli profesorské roky na univerzite v Halle. Tam aj 5. októbra 1777 zomrel. Vynálezca “primitívneho vodného kolesa”, z ktorého takmer po dvesto rokoch vyvinuli super reaktívne turbíny Mimochodom, nenašla by sa v Segnerovej kúrii aspoň jedna miestnosť - pamätná izba J. A. Segnera o živote a diele nášho veľkého rodáka i vývoji turbíny?