Ďurekové stránky

Charakteristika postáv:
Polyneikos a Eteokles (bratia Antigony a Ismeny)
Antigona (dcéra tébskeho kráľa Oidipa): nemyslí na zákony, smelé plány sa rodia v jej hlave, prišla na svet milovať nie nenávidieť, nemá rada slová ale činy
Isména (jej mladšia sestra): bojí sa porušiť Kreónov zákaz, chce potom pomôcť Antigone, povie, že aj ona pochovala brata
Kreón (tébsky kráľ): tvrdohlavý, krutý, stál si za svojím slovom, až Teiresias ho privedie k rozumu, až si prizná vinu spustí sa svoj spád sledov, neuznával priority Antigony, nech ide milovať do podsvetia, nebral Antigonu do rodiny, vtedy čo ho urazila
Eurydika (jeho manželka)
Haimón (ich syn): miloval Antigonu, chcel prehovoriť otca, aby ju ušetril
Theiresias (veštec): múdry a spravodlivý, ktorý pomohol Kreónovi vždy keď to potreboval
strážca
prvý posol
druhý posol
náčelník zboru
zbor ... tébskych starcov

Obsah:

Prológ: Polyneikos a Eteokles sú bratia Antigony a Ismény, ktorí bojujú o vládu v rodnom meste. Keďže Polyneikos si chce mesto získať násilím, vtiahne do mesta s vojskom, je vlastizradcom. Bratia sa v súboji navzájom zabijú a ich nástupca Kreón zakáže pochovať Polyneika (pod hrozbou zamurovania v skalnej hrobke zaživa). Tento rozkaz neuposlúchne Antigona, ktorá chce brata podľa božích zákonov pochovať. Najprv sa snaží nahovoriť aj svoju sestru Isménu, no keď sa jej to nepodarí, rozhodne sa konať na vlastnú päsť.

Vstupná pieseň zboru: Opisuje Polyneikovu vlastizradu.

1. dejstvo: Strážca, ktorý strážil telo oznamuje Kreónovi, že mŕtvolu niekto symbolicky, no s obradmi pochoval. STRÁŽCA: „Už to sypem: ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi a len čo prikryl telo suchou prsťou – zmizol!“ ZBOR: „Síl na svete je mnoho, ale nijaká silnejšia ako človek, ktorý aj do zúriacej víchrice sa púšťa. Človek má dôvtip – preto neuniká nič pred zámermi jeho rozumu. On hovoriť i bystro myslieť razom sa naučil a kladie základy mestám... a s rozvahou sa díva na doby, čo majú prísť, a iba smrti vyhnúť sa ešte nedokáže. No hoci múdrosť, vtip a silu obra má v miere, ktorá báje prekoná, on zlo je schopný konať v pätách dobra.“ Náčelník zboru povie Kreónovi, či azda pôvodcami toho činu nie sú bohovia. Kreón sa nahnevá a povie im, že ak nenájdu toho previnilca neuspokojí sa len s ich smrťou, ale bude ich mučiť až kým sa sami nepriznajú, lebo si myslel, že občania podplatili strážcov striebrom, aby spáchali ten čin. Kreón rozkáže „exumovať“ telo.

2. dejstvo: Antigona bola prichytená, keď išla brata druhýkrát pochovať; obhajuje svoj čin pred Kreónom. ANTIGONA: „Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony.“ Isména tiež obhajuje Antigonu. Kreón dá obe uväzniť a dobre strážiť

3. dejstvo: Haimón prosí otca, aby Antigonu pustil a hovorí mu svoj názor na rozsudok, ktorý sa stupňuje až do hádky. HAIMÓN: „Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty, a iné nič. Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý rozsudok!“ Haimón odchádza od otca nahnevaný a vyhráža sa mu, že ho už nikdy neuvidí. Kreón posiela Antigonu na smrť.

4. dejstvo: Antigona sa lúči s priateľmi i so životom. ANTIGONA: „Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak – ó, veď je je to naposledy!“

5. dejstvo: Theiresias vystríha Kreóna aby ešte zmenil svoje rozhodnutie. Keď Kreón odmietne, vysloví veštec proroctvo. THEIRESIAS: „Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých mŕtvych jedným mŕtvym z vlastnej krvi zaplatiť.“

Epilóg: Keď sa Kreón predsa len rozhodne poslúchnuť veštca, je už neskoro. Atigona sa obesila v hrobke. PRVÝ POSOL: „My plniac rozkaz zdeseného (smrť Antigony) vladára, sme nazerali dnu a zazreli sme v hrobke, celkom vzadu, chúďa dievča, ako visí, uškrtená vlastným závojom, a Haimón jej objíma trup a vzlyká nad svojou, už mŕtvou, nevestou a nad otcovým činom. (smrť Haimóna) A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs. Keď sa to dostalo Kreónovej manželke Eurydike do uší tiež spáchala samovraždu. DRUHÝ POSOL: „Ako vravím – (smrť Eurydiky) prebodla si srdce vlastnou rukou od zármutku nad správou, že Haimón nežije.“ Nakoniec Kreón uznáva svoju vinu. KREÓN: „Príď, ó, príď, privolávam ťa, osud, príď a privoď ten úder, ktorý naraz ukončí môj život ! Príď, ó, príď, lebo nemám prečo žiť !“ NÁČELNÍK ZBORU: „Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“

Hlavná myšlienka: - Ten, kto nerešpektuje božské a ľudské zákony, býva potrestaný