Ďurekové stránky

Gutenbergov vynález kníhtlače roku 1445 priam revolučne zasiahol do vzdelanostného vývinu ľudstva. Kníhtlač zmenila svet tak ako máloktorý výnález, lebo otvorila cestu ďalšiemu pokroku a kultúrnemu povzneseniu ľudstva. Victor Hugo dokonca pokladal vynájdenie kníhtlače za najväčšiu udalosť svetových dejín. S prvou historicky doloženou zmienkou o prvej tlačiarni na Slovensku v rámci Uhorska sa stretávame roku 1560 zásluhou Gála Huszára, ktorého tlačiareň v Komjaticiach súčasne (1573) aj P. Bornemisza v Šintave, ktorú neskôr preniesol na Plavecký hrad. V tom období - koncom 16., a najmä v 17. storočí - vznikali tlačiarne už aj v Bardejove, Levoči, Trenčíne, Bytči, Žiline, Senici, Púchove, Bratislave, Trnave,.…Tlačili zväčša náboženské knihy, ale aj dobrodružné, cestopisné, humoristické a mravoučné rozprávania. A to švabachom, zdobené figurálnym a ornamentálnym drevorezom.

Slovenský Bakalár v Plzni

Približne sto rokov pred založením prvej Huszarovej tlačiarne sa narodil jeden z našich prvých kníhtlačiarov Bakalár Mikuláš Štetina (kedy a kde sa zatiaľ nepodarilo vypátrať; možno to datovať okolo roku 1450 a pôsobil do roku 1520). Zo skromných prameňov a dokumentov však vieme, že roku 1493 bol už v Plzni (kde roku 1468 vytlačili prvú knihu Kronika trojanská ) ženatým a váženým občanom. O rok na to ovdovel a zostal sám s niekoľkými deťmi. Do Plzne sa dostal pravdepodobne po štúdiách v Krakove, kde dosiahol hodnosť bakalára, a po vyučení za kníhtlačiara v Norimbergu. Naša knihoveda eviduje zatiaľ jeho 29 tlačí. Sú to knižky či spisy náučné i zábavné, s náboženským i morálno-filozofickým obsahom, ale aj spevníky a kalendáre. Jeho prvé tlače boli len voľné listy v niekoľkých exemplároch. Prvá Štetinova kniha vyšla roku 1498 - Život Mohamedov - mala síce len 32 strán, ale pre nás je pozoruhodná jeho záverečná veta - tiráž ”Tlaczeno v Novem Plzni od Mikulasse Bakalarze…” ( namiesto českého ”tištěno").

Od Piešťan či od Trenčína?

Štetinov slovenský pôvod je nesporný a dokazujú to aj mnohé slovakizmy v jeho spisoch. Podľa najnovších jazykovedných rozborov Bakalárových tlačí však vedci dospeli k názoru, že náš Štetina mohol pochádzať z oblasti Piešťan alebo Trenčína. Keď roku 1504 vydal Bakalár Spis o nowych zemiech A o novom swiete, čo bola prvá informácia o Amerike v Čechách - preklad listu A. Vespuciho Mundus Novus - jeho priekopnícky a pohotový čin s vlastným úvodom i záverom zapadol na dlhé stáročie do zabudnutia. Až v roku 1911 ho vo zväzku starých tlačí zviazaných konopným motúzom náhodou našiel knihovník Strahovského kláštora v Prahe Cyril Straka. Vydal ho roku 1926 v bibliofilskej edícii Z prachu knihoven s originálnym drevorytom plachetnice s námornikmi na titulnej strane.

Svoj slovenský pôvod chcel zrejme Štetina zvýrazniť aj v kníhtlačiarenskom znaku (signete) v kalendári na rok 1507. Predstavuje štát s tromi lipovými listami nad tromi vrchmi. Tento signet zaviedol u nás ako prvý, rovnako aj označovanie strán, tzv. paginovanie písmenami. O štyri roky potrebu vydania Latinsko - českého slovníka zdôraznil v predslove slovami: ”…aby Čechové a tudieš Slováci latinské učitele k vzdělání čísti mohli.” Jeho prvotlače - knihy vytlačené pred rokom 1500 - majú pre nás o to väčší význam, že niet veľkých krajín s prvotlačami. Náš slovenský Gutenberg zomrel roku 1520 v Plzni. Neznámy Bakalár slovenský…