Ďurekové stránky

Policajti hľadali námorníka, ktorý podpálil majer a preto zastavovali koče a zastavili aj dostavník, na ktorom cestoval profesor Bačej s Pavlíkom a Peťom. Nenašli tam nič a preto ich nechali odísť. Akýsi chlap začal doháňať dostavník. Kočiš začal pošibávať kone a tí sa dali do cvalu. Neznámemu sa podarilo skočiť na stupku, otvoril zadné dvere a nazrel do koča. Neznámi už chcel zoskočiť na cestu, keď zrazu na ceste zbadal na koňoch policajtov. Vrátil sa do dostavníka a skryl sa pod lavicu. Policajti dostavník nezastavili, pozreli sa do okien, nič nezbadali a vrátili sa. A neznámi, keď videl že už policajti odišli vyskočil. Dostavník sa ponáhľal na “Parník Turgenev”. Kúpili si lístky a čakali kedy odíde. Peťa sa pýtal kapitánovho zástupca či už pôjdu, on mu povedal, keď naložime. Peťa si našiel jednu zaujmavú zábavu začal chodiť za jednim z cestujúcich. Peťa zarazilo, že cestujúci nemal lístok. Lístok prosím povedal kapitánov zástupca, cestujúci mu čosi pošuškal a už ho nikto neotravoval. Cestujúci pozval všetkých, ako by bol medzi nimi niekoho hľadal. Na hornej palube spal akýsi človek. Peťa sa díval na toho človeka bol to ten čo ho videl v dostavníku. Fuzáč mu stupil na ruku, akoby nechcel. Prepáčte a odišiel. Fuzáč bol na prázdnej palube a pozeral na fotografiu, na ktorej bol námorník v uniforme. Fuzáč jedného dňa prišiel k námorníkovi a oslovil ho Žukov. Fuzáč ho drapil za rukáv, námornik sa mu vytrhol a skočil do mora. Keď parník zastavil, Fuzač prví sa ponáhľal von za námorníkom. Peťa a Paľko prišli domov a zabudli aj na Fuzáča. Peťa chcel ísť pozrieť kamarátov, bolo už 10 hodín a oni už spali a ptreto si ľahol aj on. Peťa mal najlepšieho kamaráta Gavrika. Gavrik bol sirota, býval u starého otca, bol rybárom, chodili na more loviť hlavače. Predávať ich chodil väčšinov Gavroš k Madame Stroženkovej, od ktorej si požičiavali aj peniaze. Raz ako tak chytali hlavače prešiel okolo nich krížnik Potemkín a zoskočil z neho námorník. Dedko ho zobral na loďku a zaviezol ho do chatrče. Gavriš to išiel povedať Terentijovi, že je u nich námorník Žukov. Terentij mu povedal, že večer k ním príde. Gavroš sa vrátil domov a povedal starčekovi, že večer k ním príde Terentij. Večer k ním prišiel a doniesol námornikovi nohavice. Gavrika poslali aby sa pozrel či vonku nie je nikto, ale dom už bol obklúčený. Gavrik začal kričať a Fuzač mu div nevytrhol ucho. Námorníkovi a Terentijovi sa podarilo újsť. Komisár sa pýtal starčeka, kto to bol, ale on nič nevyzradil, preto ho zobrali do väzenia. Keď starčeka pustili z väzenia bol už chorý. Terentijovú ženu vypovedali z domu z Blízkych Mlynov a preto sa presťahovala s celou rodinou do starčekového domu k moru a s nimi tam išiel aj starý otec. Starček už bol veľmi chorý a zomrel. Na pohrebe bolo veľa rybárov, Gavrik im povedal, že im Terentij odkazuje, aby prišli na prvomájovú. Rybári povedali, že prídu. Na prvomájovu išiel aj Peťa a Gavrik, ktorý veslovali na loďke, na ktorej sa viezol námorník Terentij. Na prvomájovu prišlo veľa rybárov. Námorník bol hlavným rečníkom. Po oslovách sa vrátili domov. Raz prišiel Gavrik povedať Peťovi , že či by nemohol ísť s ním k moru ale hneď. Peťa sa pýtal čo sa stalo, Gavrik mu povedal, že námorník je vo väzení, a že mu chcú pomôcť. Peťa sa pýtal Gavrika ako mu chcú pomôcť. Gavrik mu povedal, že väzni sa budú prechádzať. Teretij podloží pod most pušný prach, zapáli ho, vybuchne a potom bude môcť újsť. Gavrik im povedal, aby išli dávať pozor a keď búdu vidieť námorníka Terentija, aby zamával s vreckovkou. Maťa zbadala prvá námorníka a Terentija a všetci spolu sa vrátili k loďke. Námornik na loďke odplával a ostatní sa vrátili domov.