Výrobcovia medu
Aké usilovné sú včely?
Napriek svojej povesti včely priveľmi usilovné nie sú. Istý vedec sledoval včelstvo v úli so sklenenou stenou a zistil, že jedna včela robotnica - označená farbou - 68 hodín a 53 minút nerobila vôbec nič. Väčšina robotníc však inštinktívne plní rôzne úlohy.
Všetky robotnice sú samičky a ich činnosť závisí od veku. Včely sa rovnako ako motýle premieňajú z vajíčka na larvu, potom kuklu a nakoniec na dospelého jedinca. Keď robotnica opustí kuklu, vyčistí plastové bunky a pripraví ich na budúcu znášku vajíčok. Potom sa jej na hlave urobia žľazy na vylučovanie potravy a začína kŕmiť mladé larvičky. Keď už má robotnica na zadočku žľazy vylučujúce vosk, začne stavať plásty a pretvárať nektár na med. V treťom týždni svojho do
spelého štádia podniká včela krátke orientačné lety - zapamätáva si polohu úľa a pripravuje sa na prácu mimo neho, na zbieranie nektáru a peľu z kvetov.
V úli medzi robotnicami nepanujú nijaké pravidlá. Ak jedna robotnica pridá k plástu trochu vosku, iná pokojne rovnaký kúso
k odhryzne a odnesie inam. Čo treba urobiť, je však nakoniec vždy akosi hotové. Keď je už nektáru veľa, včely vnútri sa nazastavia celých dvadsaťštyri hodín. “Terénne” robotnice však pracujú iba pri dennom svetle.
Ako včely robia med?
Vý
roba medu sa začína, len čo si robotnica sadne na kvet a cicia nektár. Ukladá ho do špeciálneho vrecka, v ktorom nektár dopraví do hniezda. Tam túto riedku tekutinu vyvrhne a dá radšej včele, ktorá nektár zmieša so sekrétom svojich žliaz. Šťava sa zahusťuje odparovaním.
Včela potom nektár uloží do prázdnej bunky v pláste. Ďalšie včely nad neuzavretými bunkami ustavične mávajú krídlami - tak sa tekutina vyparuje a nektár sa zahusťuje. Premena na med je na konci a celé to trvá asi tri dni. Bunky plné hotového medu včely nepriepustne zaviečkujú voskom. Tak
to zostane, kým nebudú med potrebovať. Prežitie včelstva v zime závisí od dostatočných zásob tejto životne dôležitej potravy.
Sú trúdy naozaj lenivé?
Ľudia od nepamäti vnímali trúda - samčeka včely -
ako symbol lenivosti. Jeho životným poslaním je spáriť sa s kráľovnou. Na nôžkach nemá košíčky na zbieranie peľu a na cicanie nektáru má zase prikrátky jazyk. Trúd sa dokonca nevie ani sám živiť a musí potravu žobrať od robotníc.
Trúdy síce majú veľký význam, no zároveň odčerpávajú zdroje včelstva. Svoje poslanie rozmnožiť počet včiel splní totiž z niekoľkých stovák tých, čo sa v úspešnom včelstve každý rok vyliahnu, iba zopár. A aj tí okamžite po oplodnení kráľovnej zomierajú.
Kde sa berie včelí vosk?
Včela vylučuje vosk na spodku zadočka. Nohami si vosk zoškrabuje a žutím ho zmäkčí, takže sa z neho potom ľahko robia šesťstanné bunky plastu, ktoré predstavujú najdokonalejšie využitie priestoru. Bunky vo voskových plástoch slúžia na skladovanie medu i na kladenie vajíčok a na vývoj lariev. Včelári sa medové plásty usilujú rôznymi trikmi oddeliť od tých na výchovu potomstva, no v prírode plní jeden plást obe úlohy.
Divé včely stavajú plásty v skalných škárach a dutých stromoch či v dutých múroch domov. V trópoch niekedy plást jednoducho zavesia na strom či ker.
Bez opeľovania včelami by bol svet kvitnúcich rastlín oveľa chudobnejší.
Včely, ktoré nie sú včelami
Včely medonosné žijú vo veľkých spoločenstvách (jedno včelstvo môže tvoriť až 80 000 jedincov) rozdelených na kasty. Každá kasta plní inú úlohu.
Spoločenstvo čmeliakov sú podobné, oveľa menej početné. Menej známe sú samotárske druhy včiel - napríklad čalúnnice a pieskarky. Pri týchto druhoch si každá samička stavia vlastné hniezdo, kam dodáva potravu. Včely “kukučie” (rod Nomada) kladú vajíčka do hniezd iných včiel - je to rovnaké, ako keď kukučky parazitujú na iných vtákoch.
Perličky:
- Čmeliaky sú spoločenský hmyz - žijú v spoločenstvách až so 400 jedincami
Z knihy ABC prírody - Vydavateľ Reader
`s Digest Výber